Stridžie dni...

BARBORA

Deň Barbory 4. decembra, patril v časti stredného Slovenska taktiež k stridžím dňom, opäť znamenalo, že ranné  návštevy žien boli nežiadúce.

Večer chodili chlapci po domoch  a to najmä tam, kde boli zídené priadky ,,BARBORKY J“. Boli to dievčatá  alebo ženy, neskôr i muži, oblečení do bielych šiat so šatkou cez tvár, aby ich nebolo poznať.

V dedinách  v okolí Nitry boli Barborky dve, jedna mala v ruke štetku alebo metlu, druhá husacie krídlo. Keď prišli do domu, symbolicky zamietli izbu, zmietli pavučinu a zasa išli o dom ďalej.

Na strednom Považí mali Barborky väčšinou štyri, ktoré v rukách držali varechy a nimi bili mládencov, ktorých zastihli na priadkach. Potom tancovali, pričom si klopkali varechami do taktu.

Vo väčšine nášho územia prebiehal však deň Barbory ako iné dni a ľudia ho zvlášť neevidovali. Väčšej úcte sa tešila Barbora medzi baníkmi, ktorí ju považovali za svoju patrónku.

Ondrej

     Jedným zo série stridžích dni bol deň Ondreja, ktorý pripadá na  30. novembra. V predvečer Ondreja sa jedlo menej cesnaku ako v predvečer iných dní tejto kategórie. Podľa pranostík ,,sneh, ktorý napadol na Ondreja, dlho leží, len na Gregora do potoka beží “, ,,ondrejsky sneh žitu nehovie “, ,,ak na Ondreja hrmí, bude malo orechov“ alebo ,, keď sú na Ondreja kvapky na stromoch, bude veľa ovocia“. V Liptove chodili pastieri so zväzkom prútov, z ktorých  si gazdiná jeden vybrala a pastiera vyšibala po nohách, aby bol pri pasení rezký. Na Orave prichádzali do domov skoro ráno vinšovníci, aby predstihli prípadnú ženskú návštevu. Ich želania boli zamerane už na ďalší rok. V Babíne vinšovali:

Vinšujem vám tohto svätého Ondreja,

aby vám dal pánboh zdravia,

šťastia, hojného požehnania,

na poli úrodu,

v dome lásku, svornosť, úprimnosť.

Potom vinšovník, poskočiac na jednej nohe, pobozkal stôl a dodal:

A aby ste boli takí trváci

Ako tento stolček.

No aj tam, kde nechodili vinšovníci, verili, že žena prináša do cudzieho domu škodu a neraz hľadali v takejto návšteve úmyselný zlý zámer.

Celoslovenskú platnosť mal deň Ondreja zákaz pradenia, čo sa odôvodňovalo tým ,že by ovce dostali motolicu, alebo žeby sa vlk ,,zamotal“ do stáda. V Turci sa chlapi báli ísť na Ondreja rúbať drevo, lebo verili, že by ich strom privalil.

Deň Ondreja bol predovšetkým bohatý na veštby  o vydaji, menej o ženbe J.

V predvečer Ondreja sa síce nepriadlo no dievčatá zišli ako obvykle .Cieľom ich stretnutia boli  rôzne čary, pri ktorých bolo veľa smiechu, ale i zvedavosti a vzrušeného napätia.

K bežným čarom patrilo varenie halušiek s lístočkami. V Brezne si každé dievča napísalo 13 lístkov. Na desiatich boli mená chlapcov, na jedenástom slovo neznámy, na dvanástom smrť, trinásty ostal prázdny. Rozhodujúci bol ten ktorý vyplával prvý. Ak dievča vybalilo prázdny lístok, malo počítať s tým, že na vydaj bude ešte čakať najmenej  jeden rok L. Iným všeobecné praktizovaným úkonom vešteckého významu bolo liatie olovo, ktoré vystriedalo pôvodnejšie liatie vosku. V Turci muselo dievča, pre ktoré liali olovo, kľačať držať misku so studenou vodou nad hlavou.

Druhé dievča zohrialo nad ohňom na kovovej lyžici olovo a roztopene ho hodilo cez ucho kľúča do misky z vodou. Podľa tvaru olovenej masy, ale aj tône, ktorú odrážalo na stene,     hľadali, aké povolanie bude mať muž za ktorého sa vydá.

Na Orave klopali dievčatá na chlievy pomaly, v ďalších intervaloch a pýtali sa: ,,Za koľko rokov sa vydám?“ Po koľkom klopnutí sa ošípaná ozvala, za toľko rokov mala byt svadba.

Na klopanie použili drevenú dierkovanú varechu, ktorou vyberali ondrejské halušky.

Na strednom a severnom Slovensku niektoré dievčatá odlomili konarik

Čerešne a zasadili ho doma do piesku do hrachu. Na okolí Bytče pri lámaní dievča odriekalo:

Čerešnička,                              višňa,

                                                                                                                         poraď mi ty,

                                                                                                                         poraď, za koho

                                                                                                                         bych išla.

Na Orave takýto prútik polievali každý deň vodou donesenou v ústach.

Keď čerešňa do Vianoc vykvitla, dievča malo byť do roka nevestou.

Na Kysuciah si dievča pred svitaním nabralo do kanvičky klobúkom

ženatého muža vodu z deviatich studní a troch brodov. Doma hodilo do kanvice žita

a ak zrno vyplávalo hore, ženích bol do roka istý JJJ. V takom prípade dievčina večer vo veštbe pokračovala, chcela vedieť, za koho pôjde.

Z piatich domov, kde bývalí mládenci, ukradla drevo a zohriala na ňom

ráno získanú vodu. Umyla si v nej vlasy a v spánku sa jej mal ukázať ten,

ktorý jej bol súdený.

V Gemeri sa dievča, ktoré si na Ondreja ľahlo spať hladné, usilovalo zobudiť presne

o polnoci. Keď sa jej to podarilo a pozrela sa v tej chvíli do zrkadla, uvidela v ňom svojho ,,osúdenca“ Ak jej však bola súdená predčasná smrť, uvidela v zrkadle truhlu alebo mary.

,,PRAJEME VÁM LEN  TIE PRÍJEMNÉ POHĽADY DO ZRKADLA“ JJJ...